anubis

V zelenej sieni do teba padám,
som ako sneh jemne chladivý.
A roztápam sa, keď si k tebe sadám,
perami mi dávaš bozk pálivý.

Hladko a obratko sa splietame,
hra, čo nemala by mať nikdy konca.
V objatí spolu nežne lietame,
a mierime sťa Ikarus priamo do Slnca.

Horiaci si padáme do oranžovej trávy,
a perami si rany nežne hojíme.
V tej chvíli spoznávame okamžik slávy,
a nehou v sebe sami spasíme.

Kým skrehnutí zimou vzbĺkneme,
okamžik sa v chvíľu razom zmení.
V objatí do seba túžbou vpadneme,
erotická scéna v pôvodnom znení.

A titulky ukradli nám predsudky,
padáme na seba ako príboj na skaly.
Večnosťou vyrieknuté rozsudky,
bolesťou vyjú sami v temne šakaly.

Perami si ťa chutnám po kúskoch,
si sladká i med ti ticho závidí.
Si terčom klanu žiarlivých zákuskov,
si krása, čo sa len tak nevidí.

V myšlienkach kreslím obrazy spomienok,
o túžbe dvoch rozvášnených bláznov.
Poďme zas spolu rozdúchať ten plamienok,
a hrať sa spolu s tou sladkou vášňou.