prosím perami podpáľ moje noci.
Snáď som ťa azda hoden,
chcem byť plne len v tvojej moci.Vášňou zbúraj moje hradby,
dotykmi ma vrhni do prachu túžby.
Som dávno ako anjel padlý,
láske som už dávno srdce dlžný.
V tebe sa chcem slasťou kúpať,
špirály kresliť na prsiach jazykom.
Plátno v tebe nehou súkať,
stať sa tvojím návykom.
A ty buď tiež tým mojim,
nech bez seba žiaľom hynieme.
Takto ti zas túžbou dvorím,
kým v jedno nehou splynieme.
Prosím, zapáľ môj oheň, láska,
a dotykmi spáľ moje brány.
Si môjho srdca večná kráska,
sú sladké chvíľe, keď sme sami.
Komentáre
hmm tak a môžem ísť spať...krásne čítanie
anubis
Anubis, možno od veci a nie k téme básne, ale vážne by ma zaujímalo: prečo si prestal komunikovať s ostatnými blogermi?
Vážne ma zaujíma, prečo... Zdá sa ti, že na komentáre toho typu, čo sa tu objavujú teraz, niet čo povedať?
no hej, toto napíše
:-))))...tak sa radšej prejdem, nech vychladnem.:-)
ohen hori...:))))
tieto slovka ma dnes velmi beru:)
prosit ti netreba, mas mas ani netusis!
ak platno pomalovat sa v dobrom pokusis
kolko davas, tolko sa ti vrati hej!
to bude obraz sialenejsi od vinca van gogha ejjjjjjj! ej ej!
:))))))) vsetkym zalubenym nech sa malujeeeeeeeee joj aj jej
Tieto
panebože čo urobím, keď s tým bude šlus ?
nakoniec dôjde aj na tie slová o hynutí žiaľom
čo má toto byť ak nie hypnotizácia na diaľku ?