anubis

Bez otáznikov odpovede,
uprostred púšte strom.
Svätcami bez spovede,
vyľudnený nový dom.

Spánok, čo stráca sny,
a bohovia sú na kríži.
Strážca, čo na stráži spí,
milenec, čo ublíži.

Slzy na líci sú bez soli,
i svetlo dnes temne svieti.
Láska, čo často zabolí,
ryby, čo neskončia nám v sieti.

Presýpacie hodiny bez piesku,
noci keď hviezdy nesvietia.
Rydlom rozrývame fresku,
a vtáci na juh viac neletia.

Milovanie v snehu,
chlad topí sa teplom.
Pery kĺžu sa po brehu,
a noc zápasí so svetlom.

Šakal, čo zabudol hrýzť,
a jedy, čo začínajú liečiť.
Preto musel som ti prísť,
a v srdci ti perami svietiť.