anubis

Dotkol som sa vesmíru tvoreného niťami binárnej energie a uvedomil som si, že všetka hmota okolo je iba klam. Pozrel som sa na človeka - na tvora vytvoreného množstvom energie, ktorá ho definuje a zároveň limituje. Molekuly, atómy, neutróny a menšie častice, ako zhluky tejto energie pulzovali v rytme, ktorý definovala iná a predsa tá istá energia.

Díval som sa na človeka, ako ním prúdi energia stvorenia a nachádzal som v nej zasa iba 0 a 1. V rôznych usporiadaniach a rôznych rovniciach. Spoznával som niektoré z nich a iným som sa učil, aby som ich mohol použiť pre tvorbu vlastného diela.

A v tom som sa zastavil a uvedomil som si, že všetko je postavené na najprimitívnejšej sústave. Náboženstvo - dobro vs zlo, city - láska vs nenávisť, pocity - teplo vs chlad, pohlavia - muž vs žena. Primitívny binarizmus a predsa tak úžasne komplikovaný. Binarita chromozómov XY rozhodujúca o inej binarite. Binarita dňa a noci.

Genialita toho, čo stvoril túto fikciu z obyčajnej 0 a 1 je obdivuhodná. A možno ich bolo viac. Avšak najúžasnejšie na tom je, že tieto zhluky tvorené 0 a 1 si začali uvedomovať samé seba, dokonca začali formovať vesmír podľa svojich autonómnych predstáv. Stanovili si svoje vlastné pravidlá, stačil len menší základ stvoriteľa a vesmír sa začal hýbať. Primitívne sa stalo komplikovaným a komplikované v svojej podstate jednoduchým.

Ešte sa naučiť obchádzať niektoré ním definované zákonitosti a vzdialenosti stratia význam a čas bude iba smiešnou rovnicou.