Kríž sa dvíha,
tichá chvíľa večnosti. 
s pocitom mladosti.
Kristové roky začali,
úprimná ľútosť v popole.
Dušu vinou spútali,
keď diabol cikal na zore.
Bod zlomu sa nekoná,
nič nové neprišlo.
Napnutie žalúdka prekoná,
vzkriesenie, čo nadišlo.
Na lúke sám leží,
mravce po tvári behajú.
U prostred leta sneží,
a slzy po tvári stekajú.
Pár klincov vo dreve,
neviestka rany oblíza.
krvavé potoky po tele,
samota dušu rozhrýza.
presýpacie hodiny.
Duša ti skamenie,
uprostred planiny.
Náhodné pokusy života,
osa padá jedom skrútená.
Do rieky vnára sa nahota,
život tá neviestka bez mena.
Obrazy vcelku nemilé,
životom ľahko tvorené.
Myšlienky nežne spanilé,
sú v ohni spálené.
Kríž dvíhajú hriešnici,
z rán mu krv vyteká.
Horí na jeho hranici,
a život cez prsty preteká.
Komentáre
takže
???