anubis

Krájaj tmu svojím prstom,
hneď svieca ti tíško závidí.
Vyliezla mačka na strom,
či myš stadiaľ uvidí.

A srdce na panvici drieme,
unavené je už dávno nami.
Čo ukrýva len my vieme,
a trápime ho tými hrami.

Cmúľam kvapky medu z tvojho lona,
vraj jahody nám v sklade došli.
V ruke držíš môjho slona,
a tak nás nahých ráno našli.

Aj v bazéne túžob pláveš nahá,
prsiami tlačíš litre čírej vody.
V krajinách piesku býva drahá,
a my v nej máme tieto hody.

Cítim konce tvojich prstov,
zaborených v mojom chrbte.
Extáza hneď príde bez slov,
tak nervy svoju prácu robte.

Chuťové poháriky opité tebou,
na ramenách kvapôčky potu.
Vypĺňam ťa božskou nehou,
a postavím ťa nahú k plotu.

Lížem tvoje nahé telo,
kŕče vyplavujú orgazmy.
Do očí sa dívaš smelo,
a ochrániš ma pred mrazmi.

V temnom lese bradavky,
sladko driemu medzi perami.
V tej chvíli smutné volavky,
zaplakali rovno nad nami.

Prst sa v sladkom moku kúpe,
si studňa z túžby stvorená.
Možno sú tieto slová hlúpe,
no podlomia nám kolená.

Čiernobiela fotka spomienok,
možno známka rydlom vyrytá.
Z lona tečúci sladký pramienok,
a studnička, čo býva bohom ukrytá.