nežných bozkov o teba.Ťažko sa osud napráva,
možno myslím na seba.
Padá lístie a obloha je šedá,
chýbajú mi tvoje nežné ruky.
Osud mi ich do rúk nedá,
aj tak spoznám ľudské muky.
Chladný deň bez tvojho hlasu,
dúha plná spomienok.
Skrz teba hľadám svoju spásu,
srdce nie je kamienok.
Sme vtáci, čo proti vetu letia,
a čas ten vietor víri.
Sme hviezdy, čo vo tmách svietia,
sme tí, čo s nimi žili.
Komentáre