anubis

Stojíš nahá v daždi,
a kvapky kropia tvoju tvár.
Ten pocit pozná každý,
keď nesie seba na oltár.

Stojíš nahá v daždi,
a kvapky tvoria úzke rieky.
Chcel by som ťa navždy,
nevadia mi tvoje hriechy.

Stojíš nahá v šere,
a ticho sa mi chveješ.
Do očí mi hľadíš smele,
a sladko sa nám smeješ.

Stojíš nahá v šere,
a tiene ti hladia boky.
Sova cvičí sa zas v speve,
a ubiehajú naše roky.

Mám rád hebkosť tvojej kože,
dotyk prstov na perách.
Mám rád hry na kto čo môže,
na vyzliekanie vo dverách.

Tak rád padám s tebou nocou,
do miest dávno stratených.
Nechávam sa uniesť mocou,
pohľadov tvojich zasnených.

Nechala si svetlá zhasnúť,
a dážď už nám tiež neprší.
Viem, že som ťa nechal padnúť,
s veľkou jazvou na duši.