anubis

Kvapôčky dažďa tečú ti tvárou,
nádherne nahá stojíš si v ňom.
Bohovia radi sa mučia slávou,
a z krásy tvojej stavajú dom.

Chcel by  som hladiť zákutia skryté,
po kúskoch objaviť podstatu.
V pamäti mám spomienky vryté,
na túžbe korunu ostnatú.

Chcel by som ochutnať z teba,
stačia aj sladke pery kúzelné.
Do dlane ti odovzdám seba,
šepkajúc príbehy úsmevné.

Chcel by som sa v tebe topiť,
vediac, že ma zachrániš.
Z tvojho lona sa nehou opiť,
a možno mi v tom zabrániš.

V predstavách maľujem obrazy hriešne,
teba krásne nahú v mojom objatí.
Možno ti to pripadá celkom smiešne,
a možno si ticho plačeš v dojatí.

Chýbaš mi ako chýba svetlo ránu,
rovnako ako voda chýba kvetom.
Objať by som chcel nežnú dámu,
a letieť tak s tebou šírim svetom.