anubis

Príď späť a vyplň mi objatie,
čas sa stráca v piesku presýpacích hodín.
Pery bez pier sú vody stojace,
tak príď nech do nich kameň hodím.

V predstavách si kreslím milencov pózy,
chcem sa opäť krásne s tebou hrať.
Vráť sa, lebo začnem písať nudné prózy,
v objatí chcem v tebe vášňou usínať.

Končekmi prstov chcem rozpáliť tvoju pochodeň,
a perami kresliť v tebe krásnu vášeň.
A možno už povedal čas, že nie som ťa hoden,
a tak len do vetra šepkám svoju báseň.

No kričať musím jak po tebe žíznim,
ako chýbajú mi tvoje krásne oči.
Ako v predstavách ťa nežne hladím,
a ako prázdne sú bez teba noci.

Uprostred noci opustene ležím
a spánok kamsi zablúdil,
Beh o preteky s časom bežím,
veď viem, že som sa v teba zaľúbil.

I ten vietor šepce tvojím hlasom,
a v šume lístia počujem tvoj smiech.
Azda vyhrám beh ten s časom?
Veď ľúbiť ťa, to nie je žiaden hriech.

A tak ľúbim, ako len ľúbiť viem,
perami chcem sať kvapky tvojej rosy.
Nehou ti šepkám sladké: „Milujem!“,
a kráčam po črepinách túžby bosý.