anubis

Jemne hladím tvoje stehná,
záchvev sladkej rozkoše.
Pokúšaš sa byť zasa nežná,
dlane drsné sťa galoše.

Tichý vzdych do prázdna tmy,
opäť cítim záchvev tela.
Milujem tie sporadické dni,
v ktorých bývaš smelá.

Cítim nechet v svojom pleci,
výkrik vo vetre povieva.
Ako vosk tečúci po svieci,
krvou mi plece polieva.

Kričíš slasťou žiariaca,
chvíľe temnoty sú tu.
Svietiac krásne horiaca,
a ja by som rád tmu.

Klesáš do nádherného prázdna,
a necítiš, že som tu celý.
Zas som spravil zo seba blázna,
čo stojí tu sám a bdelý.

Ležíš si tak krásne vlhká,
a sladkosť ti tečie po stehnách.
pritom si tá smutná mrcha,
čo vidí svoj odraz na stenách.

Egoizmus tvojho prázdna,
v slasti často rozpúšťaš.
Našla si si k tomu blázna,
čo k sebe občas pripúšťaš.

Dotyk vďaky prázdne slová útechy,
neúprostnosť času ničí ťa.
Sporadické návraty a ďalšie úteky,
viem, že v čase stratím ťa.

Pred chvíľou si bola nahá tu,
dnes otváraš dvere do pekla.
Odmenou spoznáš samotu,
koža z ryhou sa mi už zvliekla.