Na pláni vybielenej snehom,
do diaľky stopy tíško plynú.
Kamsi až k tvojim brehom,
tam hľadám teba, svoju milú.
Uprostred noci počúvam tvoj dych,
a perami hľadám tvoje pery.
Bez teba som ako pustovný mních,
čo skladá si svoj svet z viery.
V šere sa hrajú naše tiene na vášeň,
sme voyéri, čo sledujú ich hru.
Zas píšem túžby plnú báseň,
nechcem viac pri milovaní tmu.
Tvoj dych sťa vánok letný vanie,
na krku sa hraje s mojou vášňou.
Po jeho dotyku mi telo planie,
a ty si po dotykoch búrkou hlasnou.
A ja sťa koráb v tvojich vodách zmietaný,
to búrka túžby silne stále viac.
Som ti na milosť dávno vydaný,
leťme spolu v sebe na mesiac.
Chémia lásky
11.08.2009 16:00:00
Komentáre
hm :)
:-)
:)
Anubius,
Klid a svěžest ducha
A mnichové zas získali na rozhledu a moudrosti, protože to, co seznali o shonu a hemžení pestrého světa za zdmi kláštera, vnukalo jim nejednu myšlenku. Když se dovídali, jak rozličně, podle svého niterného ustrojení, lidé žijí, museli uznat, aniž se nějak kořili světským hodnotám, že paprsky ducha sa lomí do pestré palety barev, bez nichž by bylo všechno mdlé a bez lesku.
táto
vydaný na milosť....
prepac anubis za vstup do tvojho serosvitu, nemozem len
a tú cestu vera bože beriem na mesiac,
to len mimochodom dodávam k tomu naviac
:-))