Opojná vôňa tvojho tela,
spomienky dávno stratené.
V škatuľke je uväznená viera,
motýle feromónmi vábené.
Rozkrojená čiara života,
britvou nežne pretnutá.
Miesto šťastia samota,
Posledné slová básnika,
vyryté do prázdna týchto dní.
Výkrik, čo v čase zaniká,
a Boh si kdesi v žumpe spí.
Rúžom maľované symboly,
na zrkadlo nášho života.
Opustenie možno prebolí,
a z mysle zmizne nahota.
Skúsenosť však býva triezva,
hoc bolí, bolesťou sa napája.
Lásku do zabudnutia zviezla,
elektrické kreslo jej už zapája.
Tak niekto v čase rozhodol,
a iný sa s tým zmieri.
Sen realitou prebodol,
a spálil kúsok viery.
Slová lásky mi odvial vánok,
a vietor slzy smútku vysušil.
Láska spí svoj večný spánok,
tak pozor, aby ju nik nerušil.
Komentáre
ale hybaj :-)
ešte neprišiel ten čas.
(:
nemam slov