Ceruzky v končekoch prstov,
maľby vášne na tvojom tele.
Dotyk pier sa na bradavke zvrtol,
a čo bolo čierne je zas biele.
Štetce pier roztierajú nehu,
pokožka vibruje vzrušením.
Nahí milenci váľajú sa v snehu,
v objatí nikdy s tebou nelením.
Rydlom vyrývam túžby brázdy,
ich nežné línie hľadajú tvoj vrchol.
Chcem splynúť s tebou už navždy,
kiež do večnosti by som sa tak vrhol.
Umenie lásky vytvára zázraky,
vášeň jej dolieva farby dúhy.
Tie všetky slová sú len náznaky,
to všetko je iba úryvok mojej túhy.
Sťa sochár v kuse hliny,
hľadám dotykom v tebe anjela.
Čítam v tebe ako z knihy,
viem, že si často v túžbe nesmelá.
A predsa hráme tie hry umenia,
kde tvoje telo je plátnom i hlinou.
A moje sa zas na štetce i ceruzy premieňa,
nechcem tvoriť viac už s inou.
Umenie rozkoše
22.09.2009 18:00:18
Komentáre
teda si mal abseniciu!!!
ano,
nooo, tak toto je návrat ako sa na Teba patrí
:D báseň dôkladná, poprekladaná básnickými obrázkami...
Čiernobiela
krehké
neha tuzba telo hlina kniha pismo