anubis

Srdce na dlani si leží,
plášť vo vetre povieva.
Čas zas kamsi beží,
a čaj mi smrť už nalieva.

Čistotu si zmýva kefou,
a hnilobný balzam užíva.
život sa končí tichou vetou,
keď červ vôľu ti požíva.

V tme sa stráca čiesi svetlo,
i tvoj tieň sa rozplýva.
Pokušenie ma tam stretlo,
a nežnúčko ma opíja.

A bolí aj to čo bolieť nemalo,
tak sladko sa to počúva.
Moment vhodný opäť prespalo,
a teraz sa len nadúva.

Patológom vekov býva čas,
tak jemne krája osudy.
Duše sa nám stretnú zas,
až bude všetko naruby.

A náhoda ta býva nežná,
vždy ublíži keď netreba.
Madona tam leží brezná,
prinúti ju ľudská potreba.

Ja si stojím takto v čase,
a všetko vôkol čisto prelieta.
Cítim svet vo svojej kráse,
ako medzi prsty mi pretieka.