anubis

Opitý láskou k tebe usínam,
na miestach svojej samoty.
V myšlienkach sa s tebou objímam,
a chutnám tvoje dobroty.

Na mieste kde mal byť sen,
už dávno supy hladné krákajú.
Tak noc zas strieda ďalší deň,
a slzy v smútku k zemi padajú.

Vraj ukradneš mi moje sny,
tie však dávno odvial čas.
Tak prosím vstúp do mojích dní,
a miluj sa so mnou zas a zas.

Som azda už len spolustolujúci,
či odraz vášne na hladine času.
Som azda už len spolucestujúci,
čo stratil túžby tvojej trasu.

Tá tajná mapa tvojho tela,
moja láska býva občas fyzická.
Si obraz krásy božieho diela,
myšlienka stráty teba panická.

Kiež sťa mesiac svoje fázy má,
náš spln sa zasa priblíži.
Si azda tá, čo sa so mnou hrá,
a nevedomky srdcu ublíži?

V hojdacom kresle starec spomína,
na hru pier s cukríkom značky bonpari.
Spomienka krásna srdce objíma,
na tú bolesť však nepomôžu zábaly.

Čas sa tíško sype v hodinách,
a zrnká piesku jemne padajú.
Milujme sa spolu v erotických hladinách,
kde dotykmi lásku milenci si dávajú.