Nočné kráľovstvá dotykov,
opojné slová v étery.
Chuť sladená panikou,
v diaľke tóny opery.
Sladké obrazy motýľa,
pery túžbou rosené.
Naivne sa ňou opíja,
mosty sú však spálené.
Garde v kúte zaspalo,
a motýľ krídla roztiahol.
O slasti sa mu snívalo,
no ktosi ho z hry vytiahol.
Husle tíško do tmy plačú,
smutné tóny kropia zem.
Slimáky na motýle skáču,
a skysol tajne dnešný deň.
Na snehu ležia kvapky krvi,
kontrast života a ticha.
Život sa pod prstami mrví,
a do tmy ktosi vzdychá.
Farby strácajú svoje tóny,
a čiernobielo vidno svet.
Srdcia rozdupú nám slony,
veď túžby vlastne ani niet.
Komentáre
Prečo tak smutne
To čo nemám si ty a moje túžby
Aký to kontrast!
Čo to zajtrajšie ráno?
Si ty som ja sme my
Čo sa zmení ? Všetko? Nič?
Každý z nás hovorí iným jazykom
Aký to Babylon!
Či všetko je len čierne, či len biele ako nekonečne dlhé biele noci
Kedy vidím ťa a ty vidíš mňa
Každý z nás je cudzincom v tejto posteli
Čudesná cudzotaj rozpriahla svoje siete
Ak cudzí si budete ta v nej sa prepadnete
Povedal ktosi a hodil nám svetlo
Také to svetlo čo je plné farieb
Také čo v okamihu prinieslo energiu
Ja som ty a ty si ja to sme My
Niet jazykov, niet hraníc
niet viac múru ktorý sme si vystavali my sami v nás
to nie je smutne, to je anubis
Pohľady na obchod so ženami
Romann-kovi