anubis

Keď tu nie si, tak mi prší z očí,
a vo vesmíre hviezdy hasnú.
Keď tu nie si, všetko v tme mi končí,
a bubliny fantázie spľasnú.

Keď tu nie si, tak bývam hladný,
tak rád by som chutnal tvoje pery.
Keď tu nie si, bývam veľmi smädný,
a bolesť na mňa zasa žiaľom mieri.

Keď tu nie si, tak smutný spomínam,
a farebný svet zas stráca svoje farby.
Keď tu nie si, sám v žiali usínam,
a v mysli po tele kreslím ti nehou maľby.

Keď tu nie si, tak čas stráca význam,
a pery ticho šepkajú ti meno.
Keď tu nie si, hriechy svoje vyznám,
a hneď zas myslím na tvoje nahé telo.

Keď tu nie si, tak túžba vo mne tleje,
a predstavy tvojej nahoty sú olej.
Keď ne si, tak moja vášeň bdeje,
a živí vo mne stále tajnú nádej.

Keď tu nie si, tak nie som ani ja,
a teda nie sú ani tieto slová.
Keď tu nie si, život je potom náhoda,
a ja zažívam ju zas a znova.