V púšti bitov hľadám teba,
sporadické vábenie.
Plná vášne plná seba,
neurónov dráždenie.
Záchvev Slnka vo tmách citov,
neúprosne beží čas.
si bohyňa z dávnych mýtov,
čo ožila si pre mňa zas.
uprostred sieti nikoho.
Si ľahká a predsa dáma,
a ja sa tvárim úboho.
Svetlo prenáša nás k sebe,
láme svoje rekordy.
Podám ruku nežnej žene,
a zahrám jemné akordy.
Strunou sú ti neuróny,
ten základ nášho vábenia.
Zamiešajú sa hormóny,
ten dôvod nášho trápenia.
Nepoznám sám často seba,
a ani poznať nemienim.
Žiť s tebou možno býva bieda,
zas v Boha sa premením.
Sloboda je väzbou tela,
túžba v suchu vyschýna.
Snažíš sa o dotyk neba,
no chrbát sa mi ohýna.
zas sláky hriechu vytiahli.
A túžby ľudské márnivé,
zas čosi kdesi pretiahli.
Nesúdim bo súdiť nemienim,
hoc mnohí si to zaslúžia.
A s tichým božským kvílením,
po mne ohňom zatúžia.
Ľudia klamú bojac sa pravdy,
hoc lož im viacej uškodí.
Páchajú na sebe rôzne krivdy,
zas žena vraha porodí.
Večnosť tá býva hlúpa,
neviestkou času stáva sa.
Býva často ku mne skúpa,
inokedy zas celá dáva sa.
Tak končím nastred večnosti,
vypínam svetlá samoty.
S túžbou po ľudskej radosti,
ochutnám tvoje dobroty.
Komentáre
uu