Na dlani hreje sa mi kvapka,
dážď sa tíško hraje s nocou.
Dejstvo odklepla nám klapka,
zas túžim za tvojou mocou.
Vo veži pred láskou zavretá,
rozbíjam múry tvojho väzenia.
V objatí túliš sa sporo odetá,
a prsty mi na tebe nelenia.
Šťastie pramení ti v očiach,
sladké vzdychy uprostred ticha.
Trápim sa sám po nociach,
pomaly mením sa v mnícha.
Pery praskajúce pod ťarchou bozkov,
súboj dvoch nežných hráčov.
Si pre mňa navždy tou božskou,
ženou s vášňou takmer dračou.
Pršíš mi z očí naivne krásne,
šťastie Gordicky vekmi uzlené.
Chcem počuť spievať ťa hlasne,
vášňou piesne v tebe stvorené.
Gordický uzol vášne
26.01.2009 19:30:00
Komentáre
a sa mi bude krásne spať...
Anubisinko
aj ráno aj večer...
Áno
tvoje blues
čo všetko tvoja fantázia ešte zdolá?
blues tvojho podsvetia iba pradávnu dravosť
a živočíšnosť na chvíľočku schová....
čo príde po nežnôstkach a zvodných slovách?
radšej ďalej ani nerozmýšľam
a tvoje obrázky si do pamäti dobre schovám...
Hmm