Roztočený kolotoč myšlienok,
chaos uprostred harmónie.
V dlani mám malý kamienok,
a púšťam si smutné melódie.
Pery s príchuťou zakázaného ovocia,
sladký nektár kdesi vytieka.
Túžba sa v spomienke neustále vracia,
a harmónia kamsi utieka.
Spomienky krásne, čo srdcia orú,
dvaja blázni uprostred sveta.
Možno mám predstavu chorú,
a možno som len veľké dieťa.
prečo ti ním slzy utieram.
Mal nachystať radšej vrece,
nech päsťou doň udieram.
A predsa sa rozhodol inak,
ja musím so srdcom žiť.
Ranený plazím sa sťa vojak,
a strácam osudu si niť.
Čas, čo tak rýchlo nám plynie,
bez teba za každým stojí.
Tým pocitom mi srdce hynie,
a veľmi sa ho bojí.
Dve duše uprostred pocitov,
vo víre nežnej večnosti.
Boja sa, že by ktosi precitol,
a skazil tak moment radosti.
Je ľahšie utiecť kamsi do diaľky,
no nie sme tí zbabelí.
Spájame si z túžieb korálky,
túžbou k sebe vábení.
Preto dnes s túžbou vediem vojny,
a prehrávam ich tak rád.
Asi nie som ten, čo býva skromný,
ten, čo chcel by sa ťa vzdať.
Predstavy ukryté v dózičke hemisfér,
sladkosť tvojich nežných pier.
Viem, že už to dávno nie je fér,
no naše duše našli v sebe mier.
Komentáre
niet čo dodať
:))
Well done :)
wow