a slzami kropím dážď.
Dotykmi kresliť smieme,
a svet zahalil nočný plášť.Podanie rúk, čo inak znie,
heslá, ktoré možno poznáme.
Bozk, čo ostal ležať v tme,
a v ňom skryté niečo neznáme.
Tvoje nežné pery,
na rozlúčku sťali tmu.
Kapitola z mojej viery,
pustila ťa v srdci dnu.
Okamih, čo odznel v čase,
ostala len spomienka.
Tvoj obraz v plnej kráse,
klíči ďalšia zámienka.
Spáľ prosím temno času,
príď zas k môjmu ja.
Prines duši mojej spásu,
horme spolu obaja.
Komentáre
Nádhera
"Spálim s tebou temno času,
zhorieť nechám kúsok z nás.
Obraz, ktorý skrýval krásu
city nesmie rozlámať."
Ja viem, asi sa to nehodí do tvojich myšlienok, ale dostala som neodolateľnú chuť :o))