anubis

Odtrhnuté krídla motýľa,
sviečka si tíško dohára.
Abstinent, čo sa smútkom opíja,
pije z prázdneho pohára.

Klinec v dlani pribitý,
obraz utrpenia na stene.
Túžbou ležím opitý.
a osud napne ma na dávenie.

A predsa bývajú krásy života,
dotyky v tôni lesa.
V šere kráčajúca ženská nahota,
čo do náručia klesá.

Jas hviezd uprostred letnej noci,
nahí milenci ležiaci v tráve.
Svetlo krásnych ženských očí,
túžba, čo horí vo mne práve.

Spomienky medom natreté,
opojnosť sladkých pier.
Dvere realite dávno zavreté,
no v duši zavládol mi mier.

Po kvapkách dnes život filtrujem,
koncentrát lásky ostáva.
Zbytky srdca vetru darujem,
nech ho osud napráva.