Opojený vlastným prázdnom,
na dlani kostra motýľa.
Spávaš už roky s bláznom,
čo sebou ťa zabíja.
Na niti visí nahé telo,
a predsa túžba vyschýna.
Hľadím ti do očí smelo,
keď vášeň spánok pretína.
Korenie života na dlani,
a lono korením rosené.
Sľub zložený predvlani,
ono zas žiletkou kosené.
Pálivé dotyky poznania,
roztomilý blázon v rozkroku.
Túžba pramení z vyznania,
a progres je znamením pokroku.
A predsa hviezdy nesvietia,
uprostred slnečného rána.
A vtáci si vždy neletia,
keď srdce im trhá vrana.
a prstom predstavy vyryté.
Komentáre
a kto Ťa
zaujímavé čítanie
:)
nie som sice fanusik poezie