anubis

Stony nehy letia rýchlo hmlou,
a my sme sami vo víre slasti.
Som súčasťou tvojich snov,
a tvoje srdce dávno vlastním.

Čas dnes zastal v tebe,
a všetko vôkol jasne horí.
Túlime sa nehou k sebe,
a slasťou nás všetko bolí.

Padám do hĺbin tvojho ja,
zachytiť sa nemám ale čoho.
Tak strácame sa obaja,
a s nami všetko, čo vôkol bolo.

Koniec sveta smiešna fráza,
život bohov píše sladká tma.
Pretrhla sa citov naša hrádza,
keď vnikol som do tvojho sna.

Cítim teplo tvojej slzy,
čo na rameno padla z neba.
Občas bývam k tebe drzý,
občas, keď cítim v tebe seba.

Patrím ti a možno navždy,
v prachu všedných dní.
Možno ten pocit pozná každý,
kto vo hmlách kúpe sny.

Zahoď ma do nočnej tmy,
skôr než budem tebou.
V temno premením ti sny,
a oblejem ťa drsnou nehou.

O láske mi čosi šepkáš,
kým dotyky ti vetou nežnejú.
Snáď som to čo hľadáš,
no hyeny sa tomu zasmejú.

Zatváram dvere a odchádzam,
viac sa už k nej nevrátim.
Zas o srdce čiesi prichádzam,
no tým ho vlastne zachránim.