anubis

Uprostred púšte horí ker,
srdce lížu plamene.
Nenachádzam v duši mier,
predstavy bohov slamené.

Príde vietor a nie je ničoho,
myšlienky hľadajú tvoje obrysy.
Objavujem ťa denne nanovo,
skúšam písať vášne plné dopisy.

A predsa, čo dávam nestačí,
lásky nikdy nie je dosť.
Pera sa k pere pritlačí,
a ja cítim tvoho lona kosť.

Tempo zrýchľuje metronóm vášne,
dotyky nachádzajú známe zóny.
Dýcha sa nám zrazu obom ľahšie,
v šere počuť vzdychov tóny.

Rytmus tiel kreslí tiene na steny,
obrazy z červenej knižnice.
V objatí teba – úžasnej ženy,
zapálim túžby postavené hranice.

Hry, čo hrajú iba dospelí,
kde prednejší je vždy ten druhý.
Kde včielka kvietok opelí,
a svet explóziou horí farbami dúhy.

V dlaní mi leží tvoja dlaň,
a na hrudi usínajú tvoje pery.
Milenci z lásky neplatia daň,
láskou svietia na všetky smery.