Si opojnou predstavou,
na miestach ľuďom ukrytých.
A múzy mojej potravou,
No kdesi ležím v prachu,
lížuc päty ľudskej rase.
A slzy roním v strachu,
že v objatí ťa stratím zase.
hľadajúc odpovede na city.
S pocitom prázdnej plnosti,
som sám sebou zabitý.
A predsa vesmír je len bodkou,
a bodka leží v rukách niečej moci.
Možno som sa opäť podkol,
ležiac v prachu bez pomoci.
No isto začne pršať,
a z prachu bude hlina.
Ja budem si tam vrčať,
veď z hliny býva špina.
I človek z prachu vznikol,
a sám sa v prach raz obráti.
Boh ho láskou pichol,
ten moment však už nikto nevráti.
Preto dotyk milencov je jemný,
a láska tak príjemne ich hreje.
Tomu, čo v láske chce byť verný,
svet zas bolesť k nohám leje.
Komentáre
ak ti môžem poradiť
no konečne :-)
Ďakujem... :))
Stará dobrá poézia...
A, Krystalik
trpezlivost ruze prinasa
2 Kaktus: vsetko ma svoj cas, aj to tvoje no konecne
2 ivana: ona tu stale bola, a ty vies kde ;)
2 Krystalik
mne sa pacilo :)
Anubis