anubis

Uprostred dažďových kvapiek,
dotyky rúk nám spájajú čiary života.
Perami mi dávaš zas svoj liek,
a v myšlienkach sa mi odhaľuje tvoja nahota.

Túliš sa ku mne plná lásky,
bozkami pletieme si pery.
Odlož dnes svoje vrásky,
buď zas ku mne plná nehy.

Hrubá čiara za etapou života,
snažím sa ju znožno preskočiť.
Bez teba zaplaví ma clivota,
na správnom mieste k tebe zabočiť.

Túžbu chcel by som dnes rozdúchať,
ukáž mi vášeň, čo v tebe drieme.
Na bránu ti nežne zabúchať.
Ako? To len my dvaja vieme.

Pomôž môjmu žiaľu opäť spať,
nežne ma priviň k sebe.
Chcem sa s tebou hry milencov hrať,
a patriť iba tebe.

Tak rád krúžim s tebou v náručí,
a hrám sa hry na to, kto v sile vyniká.
Chcem byť v tvojom područí,
nech telo vzrušením zachváti mi panika.

Na skle sa kvapka z kvapkou spája,
aj ja sa s tebou spájať takto chcem.
Kde láska kvitne, sú vždy aspoň dvaja,
tak prosím, nech tvoj zas byť smiem.