Si za stenou môjho vedomia,
odpútaná a nedostupne stratená.
Nemám výčitky svedomia,
kým je túžba k tebe slasťou zhatená.
Skúsila si z môjho ja,
a spoznala si silu Boha.
Nebola to náhoda,
ale moja temná vôľa.
Zohavená a zavrhnutá ľuďmi,
ležíš v kúte plačúca.
Unášaná citovými prúdmi,
kde duša telo rúca.
Vzlykáš do tmy jemným stonom,
kvapka slzy padá v prach.
Keď ponúkla si Boha lonom,
a ľahla si v jemný mach.
Stráta strachu v tvojich očiach,
isto Bohov rozhnevá.
Tvoj prach na božských hviezdach,
myšlienka to zvrátená.
A tak musíš bežať temnom,
svetlo nikde nenájdeš.
Rozlúč sa so svojím svetom,
kam nikdy už viac neprídeš.
Komentáre
zaujimave