i nad slabosťou malých detí.
Keď niekto opantaný starosťou,
hodí jedno z nich do smetí.
Samé uprostred noci,
pred psami sa schováva.
Samé bez pomoci,
v zrúcaniskách prespáva.
Kde nieto psov,
tam nájde zlého človeka.
Vnorí sa mu do snov,
sťa nočná mora odveká.
Pohodené bez mami,
kráča špinavou ulicou.
Hnané ľuďmi i psami,
usína pred polnocou.
Lásku nikdy nespozná,
chce prežiť v tomto svete.
Túžba prežiť bezodná,
čo vy ľudia o ňom viete?
Zaspáva tam so strachom,
Anubis ho uspáva.
Chráni ho tak pred vrahom,
čo nocou sa zakráda.
Opustené dieťa noci,
otrhané má šatičky.
Prežíva tam bez pomoci,
inak než vy detičky.
keď spoznal mesto diabla.
Boh ho upiekol,
Keď opona noci spadla.
Tam žije sladká nevinnosť,
detské oči žiarivé.
Chrániť ho je tá povinnosť,
tie minúty márnivé.
Kráčal so mnou tmou,
a hviezdy krásne svietili.
Zaujatý detskou hrou,
do raja sme vstúpili.
Skúste nájsť tie mestá diabla na Zemi,
je ich čoraz viac.
S pocitom, že pred osudom ste chránení,
pohľadnite na Mesiac.
Aj ono ho tak videlo,
hoc času bolo málo.
Dotknúť sa ho túžilo,
no život ho to stálo.
Komentáre