anubis

Slzy nám mrznú radosťou,
a kamenné srdcia pukajú.
Dotknutý svojou svätosťou,
anjeli si lásku dávajú.

Horel večer uprostred rána,
smutné boli chvíle lúčenia.
Do tmy nám krákala vrana,
chýbaš mi s pocitom mučenia.

Chcem ťa držať náručí,
a cítiť dotyk tvojich pŕs.
Kto našej láske poručí?
kto vlieva túžbu do sŕdc?

Chcem cítiť tú sladkú chuť,
keď medovina steká ti po perách.
Prosím ostaň, pri mne buď,
nenechávaj ma zas stáť vo dverách.

Viem býval som aj možno hlúpy,
možno chcel som, aby to bolo tak.
Z očí mi snežia ľadové krúpy,
a krídla z nich má doráňané vták.

Vták, čo za slobodou si letí,
a osud ten vo vetre ho vyskúša.
V dani leží úsmev našich detí,
tak život nás denne pokúša.

Chcem hladiť tvoje nahé telo,
objať ťa svojimi bozkami.
Chcem sa ho dotýkať smelo,
nech je to už za nami.

Neistoty života tavíme na perách,
a ópiom dotykov zabíjame strasti.
Skrz teba som zistil niečo o ženách,
ako krásne sa vedia oddať slasti.