uprostred prázdnych fikcií.
liečiš ma z naivity,
pomocnou milostných opcií.
Obrazy nahoty letiace vzduchom,
pokušenie sladko voniace.
Posedenie pri káve s duchom,
a bozky vášne páliace.Paradoxy ľudských osudov,
túžba, čo cieľ vždy míňa.
Klitoris zožratý obludou,
kým z milenca stala sa sviňa.
A predsa sú tu sny,
hviezdny prach na nahom tele.
V objatí hrávané hry,
pot, čo sa medzi nimi melie.
A vôňa s príchuťou nahého tela,
zmysly v ohni vášne kalené.
Túžba vniká do teba sťa strela,
a orgazmy sú ňou spálené.
No dážď zas spláchne ten popol,
a oči opäť uvidia realitu sveta.
Život ho do srdca tvrdo kopol,
kým v kúte spalo cudzie dieťa.
Lastovička zamotaná v drôtoch,
osamote umiera si v daždi.
Na únik sú diery v plotoch,
a to by mal snáď vedieť každý.
Tak prosím nehas sviece,
až budeš pri mne ležať nahá.
Nehou zbozkávam ti plece,
a túžbou vydýchnem: „Drahá...“
Komentáre
:)
pekné
krásna naivita
no vďaka za príjemnú zmenu po dňoch apokalypsy.
carpe diem!