anubis

Noc plná svätojánskych mušiek,
pery zviazané sú s perami.
Kde sú chvíle vzájomných skúšok,
možno kdesi v diaľke za nami.

Oheň túžby snáď v tebe ešte tlie,
a omamné chvíle isto čakajú.
Som ten, čo sa vždy opýtať vie,
a predsa slzy kdesi možno padajú.

Predkapela zvaná bozky vášne,
ich chuť je vždy úžasná.
Viem, že svoje city myslíš vážne,
ich nádielka bola výdatná.

Ak prídu dni, až pršať budú na mňa,
tak okamih sú tie chvíle bez teba.
Buď zas tým mnohým z môjho dňa,
nech na rukách vynesiem ťa do neba.

A hviezdy z neba na zem padajú,
menia sa na svätojánske mušky.
Sú krásne chvíle, čo nás čakajú,
a možno sú to iba chvíle skúšky.

A predsa tak sladko vieš ma bozkávať,
pery sťa medom natreté.
Až sa zas budeš so mnou prepájať,
nech máš lono túžbou navreté.

Dnes usínaš bez môjho objatia,
kiež by to bol iba zlý sen.
Som otrokom svojho zajatia,
tak strieda mi deň ďalší deň.

Svätojánske mušky krášlia temnotu,
rozprávka sa nečíta len deťom.
Chcem ceruzkami vyfarbiť ti samotu,
a previesť ťa nežne týmto letom.