mesiac svieti naplno.
Ochromená jeho mocou,
stehno sa jej nadtrhlo.
Padá v lístie temnej hory,
ako pes sa nocou plazí.
V diaľke bijú smutné zvony,
na chrbte ju čosi mrazí.
Zrazu dotyk takmer nežný,
dotyk šelmy trápenej.
Na plecia jej sadol jemný,
sladkou krvou vábenej.
Sladký bozk preťal pery,
šaty k zemi padajú.
Roztrhané kúsky viery,
hladné psi hľadajú.
Smilstvo plné vášne zvierat,
výkrik do tmy vzrušený.
Zas ju bude ktosi zbierať,
rozhádzanú po zemi.
Mesiac v spln sa opäť zviezol,
rozplynuli sa nám mračná.
Keď na rukách som ju niesol,
rástla vo mne túžba značná.
Krásne telo žiadna duša,
diabol si ju v noci vzal.
Už ju viac nik nepokúša,
nesiem to, čo iný mal.
V diaľke počuť vytie šelmy,
osamelo nájdenej.
Žiali tam za dušou veľmi,
dámi v noci stratenej.
Komentáre
Zaujímavé...