anubis

Nežné pierko páva,
padá dole tvojím nahým telom.
Si tá, čo nahá spáva,
a ja hľadám na tele ti prielom.

Na bradavkách nežne krúži,
nech kvitnú zľahka vzrušením.
Nech telo tvoje vášňou túži,
nech ani chvíľu nelením.

Skrz bruško ti zježí chĺpky,
a do ticha zaznie tvoje: „Ách“.
I cikády vzrušené zmĺkli,
z lásky netreba mať strach.

Na podbrušku zobúdza ti motýle,
čo v ňom tíško cez deň spia.
Cítim tvoje nedočkavé ruky na tyle,
nedočkavosťou oni nelenia.

Na stehnách podpaľuje ti oheň,
a ten taví v tvojom lone vášeň.
Dôkazom je túžby tvojej prameň,
a tu končím túto sladkú báseň.

Škoda, že si mi šteklivá...