anubis

Hviezdy padajú z neba,
perami padám tvojím telom.
V perách ti ponúkam seba,
obaja sme božím dielom.

Ikony kreslené perom básnika,
Rembrandtove ťahy štetcom.
V škatuľke zápaliek zavretá panika,
skúmaná snaživým vedcom.

Lono teplým dychom oviate,
výboje klietku šťastiu otvoria.
Pluh čistí k nim cesty zaviate,
dve telá sa v jedno túžbou spoja.

Kruhové objazdy vôkol bradaviek,
špička jazyka so značkou autoškola.
Som testovacím jazdcom voňaviek,
a túžim po tebe zas a zas a znova.

Rameno nežne hryzené milencom,
dážď túžby padá telom k lonu.
Láska kreslená mojím blížencom,
má zakaždým inú krajšiu vôňu.

A brány slasti premočené túžbou,
padnú pred náporom spojenca.
Si mi možno v tomto dlžnou,
no vyhlasujem sa za tvojho chránenca.

A tak dnes budeš kresliť perami ty,
chcem byť tvojho diela plátnom.
Premeň realitu späť na tajné sny,
krič vášňou, že som zas tvojim bláznom.