anubis

Šepkaj mi tíško sladké vety,
omamnou vôňou hlasu opi ma.
Nech odhalím ti tajné svety,
prosím, až prídeš, objím ma.

Dotyky premeň láskou na nehu,
veď zázraky konáš na počkanie.
Raz skončíme na druhom brehu,
vediac, že to nie je iba zdanie.

Prosím bozkaj ma zas nežne,
len ty to tak krásne vieš.
Nech dotyky nám nie sú zbežné,
dotknúť sa ma opäť smieš.

Prosím usmej sa tak krásne,
rozžiar svoje krásne očká.
Pre ich šťastie ti píšem básne,
a tvoje srdce sa ich dočká.

Kiež by ten moment trval večnosť,
a večnosť by som mal zas v dlani.
Tak smútok lúčenia strieda radosť,
po chvíľach, keď sme boli spolu sami.

Daruj mi svoje sladké pery,
hoc len na krátku chvíľu.
Amor na nás stále mieri,
na básnika a jeho nežnú vílu.