anubis

Relatívny pocit dominancie,
hľadajúci márne seba.
Obmedzený formou existencie,
hladný aj po pecni chleba.

Hľa človek smiešna forma bytia,
čo stredom vesmíru sa snaží byť.
Báchorkami svoje deti sýtia,
a pritom plačú, ako ťažko je im žiť.

Jeden vládne masám,
a masy sa ho boja.
ďalší sedí v kúte sám,
a smrdí sťa kôpka hnoja.

Hoc iní zdajú sa byť,
predsa len sú rovnakí.
Oboch telo bude hniť,
a žrať ho budú chrobáky.

Ľudstvo masa obmedzených možností,
nafúkane myslí na seba.
s krátkou dobou prežívania radostí,
dôjde občas niekto do neba.

Vysmieva sa božskosti,
a vieru takmer nepozná.
Tak utápa sa v radosti,
hriechov studnica bezodná.

Občas hviezda zažiari,
čistá duša jemne nádherná.
A okolie ju upáli,
tá ľudská namyslenosť zákerná.

A predsa ľudstvo prežíva,
v obmedzeniach jemnej schránky.
Tak deň čo deň zažíva,
život čo chutí ako horké plánky.

Zabudli na svoju božskosť,
čo v čase kdesi stratili.
Zabudli na tú krásnu radosť,
čo skrz božskosť prežili.

Ecce homo...