anubis

Tak sladko ma bolíš,
slzy máčajú mi oči.
V srdci mojom horíš,
pohľad kamsi bočí.

Husle slákom plačú,
srdce padá do tmy.
Spomienky z mosta skáču,
oddelíš nás plotmi.

Kocky sú už hodené,
a piesok na zem padá.
Obrazy v duši spálené,
kto našiel ďalej hľadá.

Šťastie býva na prídel,
ten náš si iba stratila.
Si anjel bez krídel,
no v sebe si ho zabila.

Božská omylnosť naivná,
bez chýb sa to nedá.
Nahota tvoja nevinná,
spomienka bolesťou bledá.

Napriek tomu odpusti,
že spoznala si svetlo.
Z mysle si ho vypusti,
by do večnosti vzlietlo.

Tak, musím už ísť,
vietor stopy ukryje.
Muselo to prísť,
nech šakal do tmy zavije.