anubis

Prečo si taká nežná,
v chvíľach nášho prázdna.
Túžba je nekonečná,
a ty robíš zo mňa blázna.

Vieš to rovnako ako ja,
že láska zmysel nedáva,
Musia ju vytvárať obaja
A kto ju našiel prehráva.

Bývaš často veľmi sladká,
občas ťa však neznášam.
Moja ruka krivky tvoje hladká,
inokedy ti ňou bolesť prinášam.

Hľadám sever v miestach juhu,
zatiaľ čo Slnko vychádza na západe.
Točím sa v tom bludnom kruhu,
premýšľajúc o tejto našej záhade.

Štyri steny ťažkej beznádeje,
a uprostred sme my.
Neviem, čo sa medzi nami deje,
keď rúcam tvoje sny.

Neviem, čo mám ďalej hľadať,
veď všetko je už nájdené.
Na dno musím opäť padať,
a dvere kocky sú už zavrené.

Ty a tvoje štyri steny,
túžba býva nehou sladená.
Krása jemnej ženy,
čo plače v diaľke ranená.

Nehľadaj ma v prázdne,
mňa tam dávno niet.
To tvoje oči krásne,
odkryli mi tento svet.