pocity s agátovou vôňou.
Obrazy dávnych spomienok,
úkryt pred chladnou tôňou.
Dotyky uprostred dažďa,
tak vzdialené i blízke.
Na túžbe páchaná vražda,
pocity opísané v knižke.
Opojný zápach tvojho tela,
hľadám zas jeho objatie.
Do prachu odložená viera,
kým v očiach cítiť dojatie.
Z neba padajúca hviezda,
spomienky v čase horiace.
Aj vtáci hľadajú si hniezda,
a pery bozkami sú páliace.
Tvoj úsmev do noci mi zneje,
zvonkohra srdce hladiaca.
Zvonček šťastia čo sa smeje,
tá túžba vesmír páliaca.
Tak stojím si uprostred noci,
a vo tme vidím tvoju tvár.
S pocitom dávno danej moci,
kladiem túžbu nežne na oltár.
Komentáre
hmm, áno :-)
tak teda, vitajme znova vo svete virtuality..
VIRTUALITY ???
2diadem
hm... po 3tí krát..
( Tvoj úsmev do noci mi zneje
Zvonček šťastia čo sa smeje ) .... toto je faaajn :)
Klásť túžbu nežne na oltár dokáže skutočne iba zamilovaný...
hľadám zas jeho objatie.
Do prachu odložená viera,
kým v očiach cítiť dojatie.
Tento "maličký" návrh pripájam nie preto, že ja píšem "Zbožňujem vôňu tvojho tela" a že opájame sa vôňou a nie zápachom... Viem, že osobný pocit autora nemôže ovplyvniť nejaký "návrh", ale mne to dosť udrelo do očí, pretože v tejto básni - na rozdiel od niektorých predchádzajúch - predsa len vyberáš jemnejšie slová. P.S. Báseň je nádherná. Aj keby literárny kritik povedal, že narábaš s gramatickými rýmami, my zamilovaní, vieme o tom svoje. Čo povieš?
ja vyslovujem poklonu..úctivu..MAESTRO..
anubis anubis
ono sa nam to rozneznilooooo