anubis

Lízatko na jazyku hada,
lesk pier odrazený tmou.
Viem, čo máš vždy rada,
a predsa zahalím sa hmlou.

Sladké pery vedú spor,
a drápy jemne tvoria ryhy.
Mal som to vedieť skôr,
že na srdci neplávajú kryhy.

Motýlie krídla na jazyku,
šťavnaté sústo pre bohov.
Tak zbavený od zlozvyku,
osud nám jemne pomohol.

Dotykom zdvihnuté bradavky,
záhadné zákutia ženskosti.
Vzrušenie ukladám do prepravky,
čo roztaví lono do sladkosti.

Posteľ ružami vystlaná,
nahí blázni anjelmi fotení.
Pieseň vzdychov nahraná,
na konci ležia tam ranení.

A kvapky dažďa padajú,
do tmy obmyjú ich telá.
Milenci do trávy ľahajú,
kým láska im vášeň spieva.

V tráve horiace tiene,
siluety rannej hmly.
Čo chceme dávno vieme,
je čas objaviť zas svoje sny.