nocou kamsi do diaľky.
Zas pohár vína tichu nalej,
zavri knihu rozprávky.
Kráčam nocou rozkrojený,
aj mesiac mraky schovali.
Pravdou horkou napojený,
keď hviezdy z neba padali.A predstavy pálim na svetlo,
hoc krásne sladko chutnali.
Keď ráno zas svetlo odmietlo,
bo temnoty ho sputnali.
Tak aspoň trochu svetla,
do tmy som ti priniesol.
toho, čo v sebe si stretla,
osud na rukách doniesol.
Dnes musím však skončiť,
bo máme z toho strach.
Vo víre osudu sa točiť,
a cítiť sladkosť na perách.
V čase horí naše svetlo,
sťa maják na brehu mora.
Tak slnko mesiac stretlo,
a jeden druhého sa boja.
Komentáre
Aj tak verím