anubis

Nočný lovci v objatí,
slnko už dávno spí.
Obaja v svojom zajatí,
storočia zmazali sny.

Vášeň krvou kropená,
entity zložené prázdnom.
Duša v čase stratená,
páriaca sa s bláznom.

A lovec našiel svoj cieľ,
striebro prerezalo vzduch.
Mal viac, ako smel,
na chrbte od nechtov pruh.

Presýpacie hodiny na dlani,
zrnká piesku supy zobkajú.
Vlci pasúci sa na lani,
vášňou do tmy štekajú.

Med stekajúci z bradaviek,
opojnosť fantázie času.
Havran uprostred volaviek,
nehľadal tam krásu.

Vášňou spojené pery,
dotyky roztápa vzrušenie.
Na krku symbol viery,
vábi ju jeho pálenie.

A predsa sa ho nedotkne,
bol by som ňu jedom.
Lono slasťou premokne,
kým napojím sa medom.

Predstavy zo snov vyvolá,
vášeň zhmotní myšlienkou.
Do tmy jeho meno zavolá,
opije ho spomienkou.

Kto loví a koho dnes lovia,
otázka v noci pálená.
Telá vzrušením nám horia,
predstavou si zasnená.

Liliath nájdená zas v čase,
opojná mágia tej vášne.
Čas neubral jej na kráse,
pocity spomienok sú zvláštne.

Odchádzam do tmy len sám,
vie prečo má dnes šancu.
Rád sa s ňou nežne hrám,
už vymýšľam jej novú pascu.