anubis

Vraj ženu nemožno ani kvetom udrieť
a predsa niekedy zle vážim slová.
Bez lásky možno o samote umrieť
a preto milovať ťa túžim zas a znova.

Vraj ženské slzy v srdci bolia
a predsa ti dôvod k plaču občas dám.
Radšej nech ti pery bozkami horia,
ja ťa naozaj milujem a rád mám.

Vraj ženu treba nežne ľúbiť,
a predsa občas bývam k tebe hrubý.
Že polepším sa môžem sľúbiť,
len ozajstný muž splní svoje sľuby.

Vraj ženský dotyk býva nežný,
a predsa občas odvrátim tvár od tvojej dlane.
Možno bývam občas vlažný,
a moje city zakliate sú ako v lete sane.

Vraj úsmev ženy je vždy krásny,
a predsa občas miesto neho vyčarím ti slzy.
V srdci vtedy cítim výkrik hlasný,
každá tvoja bolesť ma vždy veľmi mrzí.

Vraj milujem ťa celú krásne,
srdce bije s tebou vždy tak divo.
O tom cite píšem tieto básne,
dnes je mi zas za tebou clivo.