Sladké bývajú slová,
a ešte sladšie činy.
Vravíš, sprav mi to znova,
bez pocitu viny.
Tak krájam kúsky teba,
pitvám tvoje ostatky.
Spoznávam v nich seba,
bez zbytočnej pozlátky.
Žumpa citmi plnená,
smrť už hraje na čelo.
Sporadicky chránená,
a čo bolo bolelo.
Horím uprostred prázdna,
fakľa z tela stvorená.
Anjeli ma majú za blázna,
slza okom ronená.
Popol vietor rozfúkal,
a zrnko z neho v oku spí.
Ranu srdca vysúkal,
ten čo o láske iba sní.
Telo dlhou jazvou tvorené,
srdce na zem vypadlo.
Ľudstvo z hliny stvorené,
do pekla sa prepadlo.
A čas sa tíško presýpa,
v hodinách osudu.
Diabol ho tam prisýpa,
z akéhosi popudu.
Tak odchádzam posledný,
a svetlo do tmy zhasínam.
Býval som vždy dôsledný,
preto sám vo tme si usínam.
Morfium
19.11.2006 23:23:23
Nová kapitola...
Komentáre
anubis, anubis
:o))
este predýchavam