Počujem šelest tvojich jemných krokov,
uprostred temna všedných dní.
Počas všetkých tých ťažkých rokov,
zavretú v miestach, kde smrť spí.
kde už dávno nieto ťa.
Hľadám ťa v prachu na cestách,
s pocitmi strateného dieťaťa.
Vždy prídem všade pozde,
a ty niekam utečieš.
Spievaš krásne piesne drozie,
keď si šaty vyzlečieš.
Otváram tie ťažké dvere,
kým na dlážke tvoje šaty ležia.
Neverím viac svojej viere,
a tvoje nohy do diaľky tíško bežia.
Míňame sa tápajúci v tme,
na stene cítiť ešte teplo prstov.
Mučený v tej hroznej hre,
vysielam k tebe svojich poslov.
Rozplývaš sa v svite rána,
konečne som blízko svojho cieľa.
Bolestivá je však moja rana,
keď miesto teba nájdem seba.
Komentáre
fuha
jeeeeeeeeej
tak toto