anubis

Motýle uprostred teba,
vánok zo šumu ich krídel.
Na dlani ti dávam seba,
celého a nie len prídel.

Pery, čo skrz krk ťa tavia,
dotyky, čo motýľov púšťajú.
Rozkoš, čo milenci si varia,
slasť, čo nehou si dávajú.

Uprostred šera kreslíme dúhu,
a sladkosťou nám vlhnú telá.
Jeden druhému robíme sluhu,
snažíš sa byť pri mne bdelá.

Hviezdami kropená obloha,
pod ňou si ťa nežne hladím.
Padla ďalšia známa poloha,
a z blízka do očí ti hľadím.

Pery nehou vnáram v teba,
uprostred vesmíru náš ostrov.
Na dlani horí kúsok neba,
a v ňom krídla dávnych poslov.

Naše telá nehou spájame,
prepletajú sa sťa dva hady.
Túžbu vzájomne si dávame,
a nevieme si s tým rady.

Sny po súboji milencov netreba,
veď v skutočnosť sa premietli.
Byť s tebou nie je iba potreba,
niečo, čo by sme zas omietli.

Tak potichučky sťa letný dážď,
pokrop ma sama sebou.
Zabudnem si doma pršiplášť,
a splyniem v jedno s tebou.