anubis

City menené vášňou na exaktné hodnoty,
vesmír prekreslený do naivných túžob.
Chvíle páru meniace sa na momenty samoty,
účtovný výpočet emocionálnych dlžôb.

Uprostred tejto vedy ležia milenci,
chvíľa extázy práve odznela.
Sú to boží anjeli a chránenci,
a vedia, čo túžba s láskou znamená.

A šero jemne klesá na staré kolená,
Slnko do červena farbí zore.
Ona vie, čo pre neho jej vášeň znamená,
a vypĺňa nahotou mu zorné pole.

A svieca vykresľuje na tých krivkách žiaru,
perami z nej pije nehou vzdychy.
Nestratil v jej sladkú vášeň vieru,
uprostred tej ľudskej zlostnej pýchy.

Nahá mu dnes tancuje v náručí,
dve telá sa dotýkajú v tanci ohnivom.
Čas ich však zasa načas odlúči,
aby ich zas spojil v objatí vášne pálivom.

Tak perami jej kreslí nežné linky,
a končekmi prstov rozmazáva výboje vášne.
Od potu sa jej topia všetky šminky,
a v tej túžbe kričí slasťou veľmi hlasne.

Tak ležia v sebe sťa blíženci schúlení,
v tej chvíli po boji, keď vesmír hasne.
Sú hrami lásky v sebe nehou spálení,
a atramentom lásky v nej píše básne.