Klaniaš sa Bohu, v mene máš diabla,
s ním klesáš oddať sa na oltár.
V to ráno rosa niekam zas spadla,
a dotykom spálila moju tvár.
Ležíš si v tráve, oči máš chladné,
kus hada, pení sa v ústach jed.
A v tvojom srdci už viac dobra niet.
Nechceš ma, tak odíď už aj hneď,
nejatri dotykmi rany môjho srdca.
Žerieš ho po kúskoch sťa dáka sneť,
a pritom som ja z nás dvoch sudca.
Vinná si vo všetkých bodoch obžaloby,
nechutné slizké stvorenie.
Súdiť ma nebaví a nie je to ani moje hoby,
však hlad po pravde zaženie.
Nechcel som, aby to tak dopadlo,
no ty si po tom vždy túžila.
Srdce sa mi v prach rozpadlo,
jak sup si nad ním krúžila.
Zavrel som dvere do tmy citom,
aj oči svojmu mŕtvemu srdcu.
Láska už patrí k ohraným hitom,
a nestojí viac ako prázdna uncu.
Komentáre
povedala by som
zvlastne..
A predsa napisal...
aha,,